Abstract

The objective of the paper is to investigate how the religious literary dialogues published in the 16th century found their means of expression in the early modern typography. The analysis is based on the three examples of Polish works dealing with the issues of ceremonies in the Protestant-Catholic polemics of the period: Student by Jan Seklucjan, Rozmowa nowa by Stanisław Morawicki, and Trajedyja o Mszej by Bernardino Ochino.

Keywords: dialogue, tragedy, Reformation, Kingdom of Poland, Duchy of Prussia, early modern literature

Tlačené dialógy na tému omší a náboženských obradov: publikovanie a literárne stratégie
reformačných náboženských polemík v poľských textoch 16. storočia
Cieľom článku je zistiť, aké vyjadrovacie a typografické prostriedky sa používali v náboženských
literárnych dialógoch vydávaných v 16. storočí. Analyzované sú tri poľské vydania
zaoberajúce sa problematikou náboženských obradov v protestansko-katolíckych polemikách:
Student od Jana Seklucjana, Rozmowa nowa od Stanisława Morawického a Trajedyja
o Mszej od Bernardina Ochina.
V úvode do problematiky je rozobraný vplyv reformácie na vývoj ranonovovekej poľskej
literatúry a zvláštna rola dialógu ako literárneho žánru, ktorým sa kontroverzné teologické
názory dostávali k čitateľom. V druhej časti je stručne zhrnutý teologický kontext polemík
ohľadne náboženských obradov a omší. V tretej časti sú rozobrané dva dialógy (luteránsky
Student od Seklucjana a katolícka odpoveď naň Rozmowa nowa od Morawického). Obe
vydania sú porovnávané z pohľadu paratextov a typografických prvkov, ktoré sú v nich
použité. Cieľom je zistiť, ako boli tieto aspekty uplatňované za účelom zmiernenia presvedčujúceho
tónu textov a oslovenia čitateľov. V štvrtej a poslednej časti sú analyzované
typografické prvky použité v kalvínskom preklade Ochinovej práce Trajedyja (vnímaná
ako odpoveď na skorší luteránsky preklad spisu Valentina Wannera Praktyka o mszy). Autor
poukazuje na to, ako sa textové zmeny (v prípade prepisovania textu počas prekladu
za účelom dosiahnutia konzistentnejšej reprezentácie daného literárneho žánru) kombinovali
s typografickými prvkami na podporu zvýšenia čitateľskej atraktivity daného literárneho
diela. Obe posledné časti článku sa špeciálne zameriavajú na aspekt ohraničenia textu
a jeho rolu vo formovaní komunikácie diela s čitateľom.