Abstract

The Franciscan monk’s, Aemilian Nieberle’s Calendarium Seraphicum was published in Augsburg in 1717. This spiritual almanac had later many editions, including the one which was published in Skalica almost fifty years later, in 1766. This edition was one of the important readings of the Franciscans in old Hungary, as it is shown in the catalogues of the Franciscan convent libraries. Notwithstanding its popularity in the 18th and 19th centuries, the book regrettably sunk into oblivion by now.
In my paper I would like to present this book with special regard to its preamble.

Keywords: Christian star map; Coelum Stellatum Christianum; devotional book; Franciscan spirituality in Hungary; liturgical year; microcosm-macrocosm; Nieberle, Aemilian; perpetual calendar; seraphic ardour; spiritual almanac; prognosticon

Zmena perspektívy – ako vzbudiť serafickú zbožnosť. Predstavenie serafínskeho kalendára
Calendarium Seraphicum
Dielo františkánskeho mnícha Aemiliana Nieberleho Calendarium Seraphicum, vytlačené
v Augsburgu roku 1717, sa vďaka svojej popularite dočkalo mnohých ďalších vydaní.
V Uhorsku vyšlo prvýkrát v Skalici v roku 1766, jeho vydanie podporil Ferenc Szőlősy,
sudca nitrianskeho stoličného súdu. Toto vydanie bolo obľúbené u uhorských františkánov,
čo dokazujú katalógy knižníc františkánskych kláštorov v Budapešti, Füleku, Kaplony,
Szegede a Szombathely. Napriek nespornej popularite knihy v 18. a 19. storočí, sa na ňu
neskôr neprávom zabudlo.
Článok sa zaoberá týmto dielom, zvlášť sa venuje jeho úvodu, ktorý tvorí tzv. kresťanský
prognostikon. Nieberle v úvode vytvoril mapu hviezd s kresťanskou tematikou prepojením
vesmíru a človeka. Jeho zámerom bolo poskytnúť pomoc pri spoznávaní mikrokozmu,
ktorý sa snažil prepojiť s makrokozmom. Tomu napomáhal obsah prognostikonu, ktorý sa
snažil pokryť všetky aspekty ľudského života.