Abstract

Peregrination to the Holy Land written by Polish-Lithuanian nobleman Mikołaj “the Orphan” Radziwiłł (1549 – 1616) was published for the first time in 1601 and over the next two hundred years it has been re-issued fourteen times in different languages (Polish, Latin, Russian and French). The coverage of Radziwiłł’s peregrination is not only the proof of his comprehensive education and literary knowledge, but it also allows us to regard the author as a talented 16th-century documentalist, who perfectly knows how to hold reader’s attention. Peregrination gained the huge popularity, which is proved by material evidence (e.g. manuscript notes and underlinings) left by the readers and owners on the pages of preserved copies. On the basis of provenance research conducted so far, it can be noticed that readers were often interested in the same fragments, controversial or exciting from their point of view, but relatively rarely related to the religious matter like holy persons and places. That can be found surprising in comparison with the subject of Radziwiłł’s work, its counter-reformation character and the piety of the author himself. The aim of the paper is to determine the early modern readers’ reception of above-mentioned text, basing on the provenance analysis of twenty volumes published in the 17th and 18th century, held in the University of Warsaw Library.

Keywords: early printed books, travel, Mikołaj Krzysztof “the Orphan” Radziwiłł, peregrination

Náboženský (alebo aj nie) bestseller „Hierosolymitana Peregrinatio” a jeho čitatelia
Článok sa zameriava na dielo o peregrinácii do Svätej zeme, ktoré napísal poľsko-litovský
šľachtic Mikuláš „Sirota” Radzwillský (1549 – 1616) a jeho prijatie ranonovovekými čitateľmi.
Závery, prezentované v článku, sú výsledkom analýzy značiek a poznámok zanechaných
vo vybraných exemplároch diela čitateľmi. Všetky skúmané exempláre diela (20
tlačí v latinčine a v poľštine vydané medzi rokmi 1601 a 1745) sú uložené vo fondoch
Univerzitnej knižnice Varšavskej univerzity (BUW).
Hierosolymitana Peregrination od Radzwillského, na rozdiel od iných stredovekých a ranonovovekých
cestovateľských denníkov a príručiek, neobsahuje citácie zo starších, najmä
starovekých, diel a tiež zdĺhavé pasáže zo Starého a Nového zákona. Radzwillský podáva
svoj príbeh ako základné znalosti cestovania a sveta získané osobnou skúsenosťou. Hoci
dielo nepochybne spadá do žánru náboženskej literatúry (berúc do úvahy jeho predmet,
teda púť do Svätej zeme, a tiež autorovu horlivú zbožnosť), je zároveň tematicky diverzifikované.
Autor využijúc svoje multidisciplinárne vzdelanie a široký záber osobných
záujmov získaval informácie o navštívených miestach mnohými (nie vždy bezpečnými)
spôsobmi. Objavovanie exotických zvyklostí cudzích zemí na vlastnú päsť sa nezaobišlo
bez rôznych emócií – vášeň, zvedavosť a údiv, ktoré mali neskôr vplyv na čitateľovu
skúsenosť s dielom. Radziwillského cesta bola bohatá na vzrušujúce udalosti, čo pôsobilo
na čitateľove emócie. Berúc do úvahy spomenuté argumenty nie je prekvapujúce, že dielo
bolo populárne a vo svojej dobe malo široký okruh čitateľov.
Dôkazom tejto obľúbenosti a čítanosti diela je množstvo čitateľských značiek, ako sú
zvýraznenia, Nota Bene značky a rukopisné poznámky zanechané na margu vo všetkých

20 exemplároch uložených v BUW. Zaujímavosťou je, že tieto čitateľské značky a poznámky
sa takmer nevyskytujú pri pasážach známych z Biblie (ako sú zmienky o živote Ježiša,
Márie či početných svätcov), ale vyskytujú sa hlavne na miestach zmieňujúcich každodenný
život, hospodárske zaujímavosti (ako je zber úrody či kŕmenie hospodárskych zvierat),
prírodné zaujímavosti (rieky a umelé záhrady) a zoológiu (opisy takmer neznámych
zvierat, ako hroch či chameleón). Napríklad, miesto opisu chameleóna zaujalo nezvyklé
množstvo čitateľov, v 20 skúmaných exemplároch bolo toto miesto nejakých spôsobom
značené šiestimi rôznymi čitateľmi.
Záver tohto článku je, že na rozdiel od predpokladu, najzaujímavejšími miestami pre čitateľov
skúmaného diela boli pasáže, v ktorých autor tejto „náboženskej knihy“ nereferuje
o záležitostiach viery. Počet doposiaľ skúmaných exemplárov je príliš malý na to, aby sa
dalo toto tvrdenie považovať sa všeobecne platné. Túto tézu musí potvrdiť alebo vyvrátiť
až ďalší výskum rôznych exemplárov tohto diela nachádzajúcich sa v iných poľských knižniciach.