Abstract

Hungarians and Slovaks have a very rich literary and folklore tradition in context of the veneration of Virgin Mary. In this paper, I am going to conduct a comparative analysis of similar pieces of the 17th-century Slovak literary tradition: the chants about Mary collected in the most important Slovak Lutheran hymn-book, in the Cithara Sanctorum, and in the Catholic hymn-book, in the Cantus catholici. Chants about Mary are represented in the Catholic (Cantus catholici) and Lutheran (Cithara Sanctorum) hymn–books with different importance, and apply different perspectives. Thanks to the difference between the teachings of these two confessions about Mary, only a few common chants are in these books. In other themes, these numbers of the commonly used chants is more significant. Although in different ways, and with different chants, both confessions had a rich literary tradition about Mary, who had conceived and born her son as virgin, nursed him with love, supported him all his life, and could serve as a role model for all the Christian women.

Keywords: Cithara Sanctorum, Cantus catholici, hymnology, Virgin Mary

Obraz Panny Márie v dielach Cithara Sanctorum a Canthus Catholici
Maďari a Slováci majú bohatú literárnu a folklórnu tradíciu v kontexte blahoslavenia Panny
Márie. Cieľom príspevku je analyzovať náboženské diela vydané v priebehu 17. storočia
na území Uhorska, konkrétne spevníky – evanjelický Cithara Sanctorum a katolícky
Cantus Catholici. Článok sa zameriava na spevy o Márii, ktoré sa dajú rozdeliť podľa tém
nasledovne: zvestovanie a následné nepoškvrnené počatie, narodenie (Vianoce), materstvo,
jej smútok nad stratou syna na Veľký piatok. V katolíckom spevníku sa vyskytuje aj téma
nanebovstúpenia a jej následnej večnej slávy v nebi.
Medzi Ježišovým narodením a umučením je podľa Nového zákona Mária prítomná aj
na jeho obriezke, jeho uvedení do chrámu počas púte do Jeruzalema a následnom stratení,
na svadbe v Káne a tiež je tu opísaná jej snaha o návštevu, ktorú Ježiš odmieta. Oba spevníky
zmieňujú tieto udalosti, ale evanjelickí a katolícki autori majú na ne rôzne pohľady,
rovnako aj na úlohu Márie v živote jej syna. Podľa evanjelických náboženských piesní sa
Mária držala v pozadí a bola viac pasívna, jej hlavnými cnosťami boli skromnosť, jemnosť,
mierumilovnosť a poslušnosť voči synovi. Vzorom mali byť jej dve hlavné vlastnosti: čistota
a pozornosť, ktorú venovala slovám svojho syna a tiež na ne upozorňovala ostatných
(napríklad na svadbe v Káne). Márii sa uznával jej čistý a velebeniahodný život, avšak nie
jej vlastná zásluha na ňom, takýto život jej bol dopriaty skrze božiu milosť. Vo výsledku
sa v evanjelickom vierovyznaní vynára pochybnosť o jej úlohe ako prostredníčky medzi
ľuďmi a Bohom (napríklad: Majíce pamatku nyní / Marie čisté Panny…). Katolícky spevník
zobrazuje Máriu, ktorá zohráva aktívnu rolu v živote svojho syna (na príklad: Prijmi
Panno ruženec…) a rovnako aj v živote neskorších kresťanov ako sprostredkovateľka ich
modlitieb. Ďalším rozdielom v oboch spevníkoch je, že v katolíckom si veriaci vyprosujú
Máriinu milosť a sprostredkovanie modlitieb sami. Symboly a predpovede Máriinho života
sa v takmer rovnakej podobe vyskytujú aj v Starom zákone.
V oboch spevníkoch sa nachádza len málo spoločných piesní a to kvôli rozdielosti náuky
oboch vierovyznaní. Pri iných témach je výskyt rovnakých spevov vyšší. Avšak možno
konštatovať, že hoci v inej podobe má literárna tradícia príbehov o Márii v oboch vierovyznaniach
bohaté zastúpenie.