Skip to main content

Maďarskí vedci odhalili takmer všetko, čo sa dá vedieť o dvoch maďarských kódexoch –  Keszthelyský a Festeticsov, ktoré obsahujú staré maďarské texty. Keszthelyský kódex, obsahujúci žalmy v maďarčine, prepísal pre františkána Beginasa v Léke v roku 1522 Gergely Velikei, kastelán na panstve Nádašdiovcov. Kódex patril Beginasovi len krátku dobu, knihu čoskoro získal protestantský konvertita a humanista Barón Balthasar Batthyány v Németújvári, čo dokazuje jeho posesorská poznámka v zväzku. Potom, ako sa jeho vnuk Ádám Batthyány vrátil ku katolicizmu (1629), kódex si ponechali františkáni z Németújváru. V priebehu 18. storočia bol viackrát premiestňovaný a v roku 1779 ho evanjelické reformované kolégium v Sárospataku darovalo grófovi Pálovi Festeticsovi.

Festeticsov kódex bol modlitebnou knihou Benigny Magyar, ktorú si objednal jej manžel Pál Kinizsi. Bol vyrobený v kláštore Nagyvázsony, ktorý patril Rádu Sv. Pavla Prvého Pustovníka v rokoch 1492 až 1494. Bohužiaľ nevieme, ako sa dostal do Keszthely. Tieto dve knihy boli zrejme spolu s ďalšími pokladmi prepravené z festeticsovského barokového paláca v Keszthely do Maďarskej národnej knižnice (OSzK) v lete 1947 počas znárodnenia festeticsovského majetku, vrátane hradu v Keszthely a priľahlých majetkov. V OSzK sa však nachádzajú isté dokumenty, podľa ktorých sa vzácne kódexy dostali do knižnice inou cestou. Podľa týchto dokumentov boli oba kódexy prepašované v roku 1943 do Švajčiarska známemu zberateľovi umenia grófovi Oswaldovi Seilernovi. Maďarské ministerstvo kultúry, knihovníci a odborníci z oblasti starých tlačí sa pokúsili v roku 1947 dostať kódexy späť do Maďarska. Na výmenu ponúkli 50 000 švajčiarskych frankov, jedinečnú štrasburskú inkunábulu Sammelband (obsahuje šesť nemeckých populárnych ilustrovaných literárnych diel, vydaná bola v rokoch 1477 – 1489) a vzácne starožitné vydanie diela Theuerdank vytlačené na pergamene (ide o poetické dielo v nemčine editované cisárom Svätej ríše rímskej Maximiliánom I., ktoré opisuje romantizovaný príbeh jeho svadby s Máriou Burgundskou v roku 1477). Bývalým vlastníkom inkunábuly bol zberateľ umenia Miklós Jankovich a vlastníkom vydania Theuerdank bol gróf Ferenc Széchényi, zakladateľ Maďarskej národnej knižnice.