Vo fonde Apponyi Hungarica v zbierkach Maďarskej národnej knižnice (OSzK) sa nachádza pozoruhodná kniha o obliehaní Viedne v roku 1683. Dielo obsahuje jedenásť listov generála cisárskej armády Francisa Taaffeho určené britskej mládeži z vyššej spoločnosti. Písal ich so zámerom presvedčiť ich o výhodách vojenskej služby pre nich ako aj pre ich celý rod a vzbudiť v nich záujem o obranu kresťanského sveta pred moslimami. Článok sa sústredí na okolnosti vydania diela, potom na autorov život a nakoniec na samotný obsah listov.

V roku 1683 sa vojská Osmanskej ríše dostali až pred brány Viedne, čo vyústilo do konfrontácie medzi kresťanskou Európou a moslimskými Osmanmi. Nasledujúca porážka Osmanov otriasla ich nadvládou v juhovýchodnej Európe a naštrbila predstavu o ich neporaziteľnosti.
Autor sledovanej zbierky listov Francis Taaffe je známy ako veliteľ cisárskych vojsk v bojoch proti Osmanskej ríši v druhej polovici 17. storočia. Študoval na univerzite v Olomouci a stal sa členom cisárskeho súdu vo Viedni. Taaffe bol menovaný poľným maršálom, keď sa vyznamenal pri obliehaní Viedne v roku 1683, pri dobytí Budína v roku 1686 a pri ďalších protitureckých ťaženiach. Bol vyslaný na mnoho dôležitých diplomatických misií a na konci svojho života sa stal kancelárom a hlavným ministrom vojvodu Leopolda z Lorraine a bol tiež pasovaný za rytiera Rádu zlatého rúna. Celkovo bol v službách cisárskeho vojska viac než 30 rokov.
Ako už bolo spomenuté, dielo obsahuje jedenásť listov, z ktorých deväť napísal sám Francis Taaffe, dva anglický šľachtic – dobrovoľník v cisárskej armáde. Pravdepodobne to bol lord Charles Lansdown, ktorého v listoch Taaffe často spomína ako veľmi statočného mládenca slúžiaceho v jeho armáde. Adresátom Lansdownových listov bol jeho otec, zatiaľ čo Taaffe napísal svoje listy svojmu bratovi Nicholasovi Taaffemu, druhému grófovi z Carlingfordu, markízovi Grana Governour zo Španielskeho Holandska a grófovi z Bath.
Účelom zbierky listov bolo inšpirovať mladých ľudí, aby svoju mladosť nepremárnili, ale radšej vstúpili do armády a prežili ju dôstojne. Kniha sa stala populárnou, dosiaľ bola vydaná štrnásťkrát, prvé vydanie vyšlo v roku 1684 a posledné v roku 2010 v angličtine. Vydavateľ vybral príklad vojakov, ktorým sa podarilo dosiahnuť v armáde vysoké hodnosti v armáde a mali vynikajúce osobné vlastnosti. Boli to Francis Taaffe, Karol V., vojvoda Lotrinský (1643 – 1690), Ján III. Sobieski (1629 – 1696), poľský kráľ a veľkovojvoda Litvy a Lord Lansdown. Všetci vo svojich listoch opisovali iného slávneho účastníka bojov, aby zneli dôveryhodne. Vyzdvihovali predovšetkým statočnosť a diplomatický talent.
Vydavateľ sa zameral aj na česť, ktorú získa celá rodina, potomkovia, ako aj domovina chrabrého vojaka. Týmto dielom sa snažil ukázať „príklad ako prebudiť cnosti anglického národa“. Francis Taaffe tiež zdôraznil česť, slávu pre rodinu a krajinu, ako aj večný život v spomienkach. Lord Lansdown „sa vracia domov so slávou a úctou, ktorú mu preukázalo cisárske veličenstvo a zanecháva za sebou spomienku na svoju osobu.“ Zbierka skúmaných listov sa zameriava výlučne na abstrakcie, ako je sláva, cnosť alebo česť, a nehovorí o hospodárskom zisku, ako je korisť alebo žold. Je úlohou čitateľa rozhodnúť, či motiváciou mladých ľudí boli skôr morálne zásady alebo bohatstvo.